Paula Gajanová Zelenayová
absolventka štúdia učiteľstva psychológie v kombinácii (2010-2015)
školská psychologička
Volám sa Paula a v roku 2010 som sa stala študentkou Univerzity Konštatntína Filozofa v Nitre. Nastúpila som na odbor: Učiteľstvo psychológie a tam začala krásna cesta mojej profesie. Pamätám si, že som už v mladom veku mala blízko k ľuďom, konkrétne k malým ľuďom :). Ako trinásťročná som viedla s jednou kamarátkou prvé stretko, ktoré navštevovalo asi päť detí. Náplň bola rôzna- spoločné hry, tvorivé dielne, zdielacie minútky, riešenie konflikov. Tak sa rozbehla moja cesta animátorstva, ktorá veľmi ovplyvnila moje uvažovanie nad budúcim povolaním. Vedela som, že nechcem byť tak úplne pani učiteľka a vtedy som ani netušila o pôsobení psychológa na školách. No a keď som sa dozvedela o práci školského psychológia, vedela som, že presne to je moja cesta. Rozhodla som sa pre štúdium v Nitre, kde som mala výborné vedenie pedagógov za čo som im veľmi vďačná. Štúdium bol môj pevný základ pre vykonávanie budúcej profesie. Už počas vysokej školy som sa zamestanala v alternatívnej škôlke, kde som bola veľmi blízko výnimočným deťom. Hneď po vysokej škole som pracovala ako školský psychológ na dvoch školách v Bratislave a tiež som si doplnila štúdium o magisterský stupeň v študijnom odbore 3.1.9. psychológia.
Práca školského psychológa je pre mňa naozaj veľký dar. Svoju prácu mám veľmi rada, je zaujímavá, dynamická, každý deň íná a hlavne je to práca plná lásky a prijatia. Vo svojej profesii sa cítim ako ryba vo vode a som za to veľmi vďačná.
Moje cesty sa len trošku odklonili od psychológie, keď som sa stala mamou dvoch krásnych dievčat. Spolu s manželom bývame v nádhernom kupeľnom mestečku v Pešťanoch. Psychológia zmenila svoju podobu a ukazuje sa mi v mojich dievčatách a tak pomaly sledujem ich kroky vývinovým chodníkom. A už aj viem, nie len čítam, čo znamená, že sa okolo 8.-10 mesiaca môže u bábätka objaviť separačná úzkosť, alebo že okolo troch rokov prichádza obdobie vzdoru. A sú to veľmi dobré skúsenosti. Verím, že všetko má svoj čas ... čas byť školskou psychologičkou a čas byť mamou a čas byť zase tou spokojnou školskou psychologičkou. Mám ešte mnohé plány a túžby, ktoré by som rada vo svojej profesii dosiahla, sama vidím, že je dôležité naďalej sa vzdelávať a byť rozhľadená v našom odbore. Mojím najväčším snom je terapeutický výcvik.
Ak je niečo, čo v živote vie pohnúť mojím srdcom a naplní ho šťatím, tak je to jednoznačne prejav lásky k inému človeku, hudba a kvety. Na záver by som sa rada s vami podelila o moje životné motto:
Nech ktokoľvek, koho prijmete, od vás odchádza lepší a šťastnejší. Buďte živým výrazom Božej dobroty: svojou tvárou, nežnosťou v očiach, láskou vo svojom úsmeve.
Matka Tereza
Jún 2021