Radka Kordiaková
absolventka štúdia učiteľstva psychológie v kombinácii (2012 – 2017)
školská psychologička, vychovávateľka
Počas štúdia na strednej škole ma veľmi zaujal predmet “psychológia”. Čím ďalej som sa psychológii venovala, tým viac si ma získavala. Dôležitou súčasťou môjho života sa vtedy stala školská psychologička, ktorá sa stala mojím vzorom a to sa stalo pre mňa kľúčové. Keď prišiel čas rozhodovania sa akým smerom ďalej, tak jednoznačne to bola práve psychológia.
Mala som obrovskú radosť, keď ma vzali práve do Nitry ale zároveň som to brala ako obrovskú výzvu. Už počas štúdia som sa snažila teoretické poznatky spájať s praktickým životom. Od začiatku ma zaujímala psychológia zameraná na deti: ich vnímanie, prežívanie, ich sny, ciele či hodnoty. Preto som vyhľadávala prácu s deťmi, kde môžem skúmať ich malý a zároveň záhadný svet. Tak som sa počas vysokej školy stala dobrovoľníčkou v Centre pre rodinu, kde som chodila do konkrétnej rodiny a pomáhala s deťmi. Taktiež som sem tam robila aj operku, či animátorku. Počas týchto skúseností som začala vnímať, že teória môže byť nudná či otravná, ale jej aplikácia do skutočného sveta je zaujímavá a tak krásna.
Moje prvé kroky po skončení štúdia viedli do škôlky. Nie ako psychologička, ale ako pani učiteľka. Pozorovať a vnímať detské správanie, ich prejavy bolo niečo neskutočné. Obohacovali ma každým dňom a tak som si čím ďalej, tým viac uvedomovala ako je každé jedno dieťa jedinečné a neopakovateľné. Pociťovala som po čase zmenu práce a tak som pracovala ako vychovávateľka na ZŠ v Nitre, po roku som odišla a zamestnala sa na inej ZŠ v Nitre, kde som sa zamestnala ako vychovávateľka ale zároveň aj školská psychologička.
Moja vysnívaná práca sa stala skutočnosťou a ja som zostala zmätená, či tú prácu budem vedieť dobre vykonávať. Priznávam, že začiatky boli veľmi ťažké: nový kolektív, nové deti, rodičia..
Vtedy som si spomenula, ako mi raz jedna osoba povedala: “Radka, raz z Teba bude dobrá psychologička!” Tak som si povedala, že teraz je tu ten čas a idem na to. Práca školského psychológa nie je vôbec jednoduchá, pretože ku každému dieťaťu treba pristupovať veľmi citlivo, vnímavo a trpezlivo. Uvedomila som si, že každému dieťaťu treba otvoriť srdce a nadstaviť ucho. Som tam pre deti, ich rodičov a samozrejme aj pre kolegov. Moja práca ma veľmi baví a som vďačná Bohu, že mi dal možnosť byť tým, kým som.
Riadim sa mottom: “Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.” (Ján Pavol II.) Avšak, vysoká škola mi dala oveľa viac ako vzdelanie, a to môjho manžela. Pred nedávnom som však nastúpila na novú “pracovnú pozíciu” a to na tú najkrajšiu, ktorá existuje: byť matkou. Uvedomila som si, aký je to dar a zároveň zázrak byť matkou.
Momentálne sa venujem nášmu polročnému synovi, ktorý nám robí obrovskú radosť. Vypĺňa mi všetok čas a robí tou najšťastnejšou matkou. Mám rada turistiku, spev a dobré jedlo.
Jún 2021
